Zavrieť menu

Kategórie

Stavebný poradca

Domov ---

Hlina - znovuobjavený materiál

Hlina - znovuobjavený materiál 24/01/2014 x3270

     Bývanie v hlinenom dome pôsobí na človeka harmonicky a pomáha neutralizovať zápornú energiu. Hlina vytvára priaznivú vnútornú klímu, má mimoriadne vysokú akumulačnú schopnosť, účinne raguluje vzdušnú vlhkosť a má veľmi dobré akustické vlastnosti.

 

 

 

Klasické stavebné materiály sa opäť vracajú do módy



     V zahraničí sa s hlinenými stavbami stretávame oveľa častejšie, pričom nejde len o stavby jednoduchých rodinných domov, ale aj o viacpodlažné objekty. Napriek tomu, že hlina je veľmi starý stavebný materiál, ktorý sa často používal najmä v južných oblastiach Slovenska, dnes je aj tu skôr výnimkou. Jednou z príčin môžu byť predsudky o nedostatkoch tohto materiálu i problémy s úradným schvalovaním hlinených stavieb. Aktuálna slovenská technická norma totiž neráta s výstavbou hlinených objektov. Pripravuje sa však nová norma podľa zahraničných predlôh s ohľadom na naše klimatické pomery. 

Prednosti a využitie
     K prednostiam hliny patria zdravotná neškodnosť, energeticky nenáročné spracovanie a ľahká dostupnosť. Navyše, použitú hlinu možno opäť využiť recyklovaním bez škodlivého zásahu do životného prostredia. Výhodou tohto materiálu je aj vysoká pevnosť, ktorá umožňuje jeho všestranné použitie na nosné konštrukcie (múry), nenosné konštrukcie (priečky, akumulačné steny), ako výplňového materiálu do stropných konštrukcií, na hlinené podlahy, respektíve na podkladové vrstvy podláh, na povrchové úpravy (omietky) a na stavbu vykurovacích telies (kozuby a pece).

 

 

 

 

 

 

 

Hlinená omietka umožní rôzne kreatívne zásahy



Spracovanie a aplikácia
     Zem má byť kopaná z hĺbky aspoň pol metra, aby neobsahoval humusovité prísady a korienky tráv. Nakopanú zem treba nechať odležať na kope aspoň rok. Odležaná zemina sa po odležaní premieša a pridajú sa prímesi. Z tejto zmesi sa vyrábajú tehly alebo ubíjané murivo. Do zmesi na výrobu tehál či na vrstevné a ubíjané murivo je vhodné (ako sa to robilo v minulosti) pridať plevy alebo nasekanú slamu ako stužujúcu prísadu. Ak je hlina príliš mäkká, možno ju doplniť pieskom, ktorý zlepší jej stabilitu. Základom je, aby bol hlinený dom chránený pred priamou vlhkosťou (dážď, zemná vlhkosť). Hlinený dom nesmie nasávať zemskú vlhkosť, od základu ho treba odizolovať. Základy sa najčastejšie robia z betónu, alternatívou môžu byť kamenné alebo murované z tehál na hlinenú maltu (táto technológia sa využívala najmä v minulosti), treba však zdôrazniť, že od kamenných a tehlových základov nemožno čakať úplnú rovnorodosť v sadaní. Hlinené murivo je vhodné osadiť na základy s hydroizolačnou vrstvou. Hydroizolácia má byť aspoň 30 cm nad úrovňou odkvapového chodníka či kamenného zásypku okolo obvodu stavby, kvôli ochrane pred navĺhaním však odporúčame až 450 mm. Strecha hlineného domu má mať dostatočný presah, aby sme sa vyhli zamokaniu obvodových múrov a následnej degradácii muriva. Rovnako je veľmi dôležité odviesť dažďovú vodu zo strechy žľabom mimo objektu.

Výstavba z hliny ako nosného prvku steny
     Môže ísť o stavby z maloformátových aj veľkoformátových tehál. Maloformátové tehly sa najviac používali na výstavbu rodinných domov najmä na území južného Slovenska a Maďarska. Dnes je už výstavba z tehál malého formátu časovo aj ekonomicky neefektívna. Praktickejšie je stavať z veľkoformátových nepálených tehál, kde sa používa menšie množstvo hlinenej malty.
Ubíjanie do debnenia - pri tejto technológii treba zhotoviť obojstranné debnenie v miestach budúceho muriva. Doňho sa potom ukladá premiešaná hlina (prípadne aj s prímesami), ktorá sa ušliapava, čo je dosť náročné, alebo sa zhutňuje vibračnou doskou. Zhutňovanie treba robiť v predpísaných úsekoch podľa projektovej dokumentácie.
Vrstvenie materiálu - prilepovanie hliny po jednotlivých vrstvách. Princípom je lepiť vlhkú zmes až na suchú vrstvu. Táto metóda je časovo neefektívna, vhodná na svojpomocnú výstavbu menších prístavieb, kde nie je potrebná vysoká technická úroveň stavby a nie je vysoké zaťaženie od stropnej konštrukcie a krovu.

Výstavba z vriec naplnených zmesou hliny - jednotlivé vrecia objemu 20 - 50 l sa plnia hlinenou zmesou. Vrecia môžu byť prírodné jutové alebo polyetylénové. Pri jutových vreciach vzniká riziko plesne a rýchlejšieho rozpadu, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu stavby. Jednotlivé vrecia sa kladú na väzbu, v prípade detailov, rohov a ostení sa používajú aj menšie vrecia, tak ako pri murovaní tehál. Vrecia sa medzi sebou prekladajú pozinkovaným ostnatým drôtom, čím sa zabezpečí dostatočná stabilita nízkopodlažných objektov. Na povrchovú úpravu možno použiť hlinenú omietku, treba ju však aplikovať na stuženie z trstinovej rohože pripevnenej k veciam alebo na pletivo. 
 
 
 
 
 
 
 


Výstavba z hliny ako nenosného prvku steny
     Priečky z plných i dierovaných tehál z nepálenej hliny sa osvedčujú najmä v stavbách s dôrazom na ekologickosť a nízke množstvo zabudovanej energie. Tieto priečky však možno budovať i v stavbách zo štandardných materiálov (pálená tehla, pórobetón, betón) či v slamených a drevených objektov. Priečky môžu slúžiť aj ako akumulačné, najmä ak má stavba ľahký obvodový plášť. Môžeme ich nechať ako režné murivo alebo opatriť omietkou.
Ďalšou možnosťou je drevená konštrukcia s dreveným či prúteným výpletom na ktorý sa nanáša vrstva hlinenej mazaniny vo viacerých vrstvách. Takáto stena nespĺňa tepelné požiadavky a môže slúžiť len ako obvodový plášť v kombinácii s tepelným izolantom. Optimálne je použiť prírodné izolačné materiály (slama, konopná izolácia).
 
 
(Zdroj: Stavebníctvo a bývanie 11/2013)

 

Podobné produkty

Kategórie