Zavrieť menu

Kategórie

Stavebný poradca

Domov ---

Hydroizolácia  III ochrana proti vode

Hydroizolácia III ochrana proti vode 01/09/2010 x6504

Hydroizolácia stavby

  

V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. Aby sa mohol urobiť návrh správneho druhu izolácie, treba zistiť už spomínané základné faktory: druh základovej pôdy, jednotlivé geologické vrstvy, nepriepustnosť zeminy, jej dovolené namáhanie a predpokladané sadanie, najvyššiu hladinu podzemnej vody, chemické zloženie vody, prípadne stupeň agresivity.

Podľa zistených údajov sa navrhne vhodný variant izolácie proti zemnej vlhkosti, podzemnej tlakovej alebo beztlakovej vode, izolácie proti agresívnej vode a hladnej vode. Zemná vlhkosť závisí od množstva zrážok, hĺbky podzemnej vody a od kapilarity pôdy. Podzemná voda vznikala dlhodobým procesom, keď dažďová voda prechádzala nesúdržnými, priepustnými vrstvami zeminy, narazila na nepriepustnú vrstvu, začala sa hromadiť a vytvorila nádrž. Tá môže v dôsledku hydrostatického tlaku vplývať na okolité vrstvy pôdy aj na budúce konštrukcie. Agresívne vody obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku. Aj hladné vody, t. j. veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky. Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť tzv. jednoliatu izolačnú vaňu. Dosiahne sa to správnym napojením vodorovnej a zvislej izolácie.

  

Ochrana základov a spodnej stavby

  

Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou.

Hydroizolácia sa spravidla umiestňuje medzi pôsobiace vodné prostredie a chránený objekt. Zvislá hydroizolácia chráni stavebné konštrukcie pod úrovňou terénu, vodorovná chráni stavebné konštrukcie položené priamo na teréne. Hydroizolácia musí tvoriť súvislý, neprerušený plášť a požaduje sa od nej absolútna ochrana proti vode v kvapalnom alebo plynnom skupenstve. To, aké hydrofyzikálne zaťaženie bude na stavbu pôsobiť, je možné určiť len na základe hydrologického a geologického prieskumu, ktorým sa zistí maximálna hladina podzemnej vody a jej chemické zloženie. Zároveň sa charakterizuje terén podľa sklonu vo vzťahu k stavbe kvôli odvádzaniu povrchovej (dažďovej) vody. Určí sa, ako je zemina priepustná alebo nepriepustná. Vykonaný hydrogeologický prieskum umožní projektantom stavieb posúdiť rozsah stavebno-technických opatrení, ktorými bude možné odviesť, prípadne znížiť priame pôsobenie podzemných vôd na základy a základové murivá. Posúdia sa tiež možnosti, ako vylúčiť zadržiavanie zrážkovej vody stavbou a vytvorenie sekundárnej hladiny podzemnej vody. Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie. Poznáme tri kategórie namáhania, z toho vyplýva aj rozdelenie hydroizolácie.

   

I. Izolácia proti zemnej vlhkosti

  

Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností. Cieľom stavebníka musí byť obmedzenie pôsobenia takýchto vôd na stavebnú konštrukciu. Podľa druhu vyskytujúcej sa vody musí byť chránená vhodným druhom izolácie.

 

II. Izolácia proti stekajúcej (gravitačnej) vode

 

Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napr. stenou suterénu. Zabrániť zadržiavaniu vody okolo stavby možno vybudovaním obvodovej drenáže, použitím drenážneho potrubia, položeného v spáde min. 1 %, ktoré odvedie vodu do zbernej šachty a odtiaľ do kanalizácie alebo do trativodu. Hydroizolácia by bola potom zavedená len proti zemnej vlhkosti.

 

III. Izolácia proti tlakovej vode

 

Tlaková voda vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, ktorú tvorí podkladný betón a zvislé stienky, čím sa zabezpečí jej celistvosť. Na zvislej stene končí 300 mm nad hladinou podzemnej vody. ďalej pokračuje izolácia proti zemnej vlhkosti. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa navrhuje aj vtedy, keď sa podzemné časti budovy nachádzajú v málo priepustnej zemine, alebo ak stavba zadrží vodu pritekajúcu zo svahu. Vytvorí súvislú hladinu a môže pôsobiť hydrostatickým tlakom. Vhodným riešením pre zmiernenie takéhoto tlaku je vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby. Rúrky takéhoto systému sa musia nachádzať minimálne 20 cm pod povrchom hrubej základovej dosky.

 

Odvedenie povrchovej a spodnej vody

  

Ak však projektant nemá k dispozícii hydrogeologické prieskumy, najmä hodnoty maximálnej hladiny podzemnej vody, súčiniteľ priepustnosti zeminy a ďalšie údaje, nemôže bezpečne navrhnúť izoláciu objektu proti vode. V projektovej dokumentácii sa potom vyskytuje napríklad izolácia proti tlakovej vode. Projektant rodinného domu by mal upozorniť investora - stavebníka na povinnosť zabezpečiť dostatočné hydrogeologické podklady k projektu. Zodpovedný projektant by mal svojmu klientovi pomôcť zadovážiť si potrebnú dokumentáciu. Ak sa tak nestane, potom pri poruche zatekania vznikajú kompetenčné, často aj súdne spory (stavbár, projektant, investor) najmä o určenie následnej škody. žiaľ, reálny stav je taký, že ak chce projektant dostať zákazku na projektovú dokumentáciu, finančne, a teda i rozsahom projektu sa prispôsobuje "šetriacemu" investorovi - stavebníkovi. Na takýto postup však doplácajú obaja. Stavebník nekvalitným stavebným dielom. A projektant, ak napr. navrhol v projekte namiesto tlakovej izolácie proti vode len izoláciu proti vlhkosti a v suteréne zateká, je zodpovedný i za reálne škody. Zdôvodnenie, že nemal k dispozícii hydrogeologický prieskum, obstojí len ťažko, ak nemá písomný doklad od stavebníka - investora, že trval na projektovaní i bez hydrogeologických podkladov. Prípadný súdny spor bude potom posudzovaný podľa § 551 a 561 Obchodného zákonníka, ktorý ukladá zhotoviteľovi, v našom prípade projektantovi, aby odborne posúdil pokyny objednávateľa (stavebníka) a upozornil na nevhodnosť pokynov (projektovať hydroizoláciu bez odborných podkladov).

 

Materiály pre hydroizolácie

 

Hydroizolačných materiálov a technológií existuje veľa, ich voľbu treba podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu, ktoré overí hydrogeologický prieskum. Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy. Asfaltový izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Vrchnú kryciu vrstvu tvorí oxidovaný asfalt, stabilizovaný minerálnymi plnidlami. V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Takéto pásy majú vyššiu pružnosť. Hydroizolačnú vrstvu je možné vytvoriť aj z rôznych kombinácií asfaltových pásov.

Podkladová vrstva pod hydroizolačné vrstvy musí byť pevná, suchá, rovná a čistá. Pred natavením hydroizolačných pásov sa vždy zlepší jej priľnavosť penetračným náterom. V kútoch a na hranách musí byť podklad zaoblený, s polomerom minimálne 40 mm. Ochranu zvislej hydroizolačnej vrstvy proti mechanickému poškodeniu pri spätnom zasypávaní zeminou tvorí ochranná murovaná stienka alebo pásy z profilovaných plastov, môže sa použiť aj geotextília. Pri tomto spôsobe musí byť zásyp realizovaný triedenou zeminou. Ochrannou vrstvou vodorovnej izolačnej vrstvy je cementový poter s hrúbkou 30 mm. Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie. Aj pri tomto druhu izolácie musí byť podklad rovný, pevný a čistý, môže však byť vlhký, rohy a kúty sa nemusia zaobľovať. Pásy fólií sa spájajú s presahom 50 mm, lepia sa špeciálnym lepidlom alebo sa teplovzdušne zvárajú. Prednosťou takéhoto spoja je homogénny, tesný spoj s pevnosťou pôvodného materiálu. Z fólie sa zvyčajne vyrábajú jednovrstvové hydroizolácie. Postupným zváraním jednotlivých pásov sa môže vytvarovať ľubovoľne veľká celistvá hydroizolácia.

Fóliové izolácie sa na vodorovné plochy ukladajú voľne (medzi geotextílie), na zvislé plochy sa kotvia k podkladu tanierovými rozpernými hmoždinkami a fólia sa na vrchnom okraji prichytí kovovou tvarovanou lištou. Z hľadiska hydrofyzikálneho zaťaženia sa mení hrúbka použitých fólií. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že proti zemnej vlhkosti na priepustných zeminách stačí izolovať fóliu s hrúbkou 0,6 mm medzi dvoma 300 g geotextíliami; proti presakujúcej a gravitačnej vode izolujeme fóliou s hrúbkou 1 mm; proti tlakovej vode musíme použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm. Ak sa predpokladá zvýšené mechanické namáhanie, zvolíme si radšej fóliu o jednu triedu hrubšiu.

Treba zdôrazniť, že návrhu hrúbky PVC fólie by mal vždy predchádzať hydrogeologický prieskum - len tak je zabezpečená stopercentná ochrana aj pri náhlych zmenách pôdnych hydrogeologických pomerov.

Kategórie