Fasádne nátery

  • 10.11.2008

 

Fasádne nátery
 
Fasádny náter chráni vonkajšie murivo a esteticky dopĺňa celok obytnej budovy (stavby).
Účinnosť fasádneho náteru môže spĺňať svoju funkciu vtedy ak počas výstavby alebo sanácie boli správne dodržané všetky technologické postupy.
Veľká ponuka náterových látok , ktoré vytvárajú tenké povlaky , komplikuje rozhodnutie akú látku použiť pri rôznych podkladoch . Na historické budovy sa používajú väčšinou minerálne nátery , ktoré sa svojou skladbou najviac podobajú pôvodnému materiálu a tým zachovávajú jeho  hodnotu .
Pri novších stavbách sa používajú materiály modernejšie ako silikátové , silikát silikónové alebo disperzné nátery . Množstvo a typov je veľa no medzi najviac používané patria.
 
Disperzie
 
Pojem disperzia znamená, že látka (napr. pigment) je v inej látke jemne rozptýlená (v spojive). Disperzné farby pozostávajú z disperzných spojív, z pigmentov a pomocných látok. Riedidlá a rozpúšťadlá sa hneď po aplikácii odparia. Potom sa neprchavé časti spoja a vytvoria kompaktný povlak. Vytvorenie povlaku prebieha len fyzikálne.
Disperzný náter sa dá aplikovať na všetky uvedené podklady (tab. 1) okrem omietok z bieleho vápna. Disperzia by sa nemala na omietky z bieleho vápna nanášať z dvoch dôvodov: jednak preto, lebo únosnosť potrebná pri disperzii je rozhodujúca, a jednak preto, lebo disperzný povlak príliš obmedzuje difúziu vodnej pary. Z dlhodobého hľadiska to má nepriaznivý vplyv na omietku a náter.
Silikónové farby
Spojivom silikónových živičných farieb je silikónová živičná emulzia, ktorá sa spevňuje polymérovými disperziami. Povlak sa tvorí odparovaním vody, pričom nevzniká chemická reakcia medzi spojivom, prísadami a základom. V povlaku sa pri tom vytvára jemná kapilárna štruktúra, ktorá zaručuje veľmi dobrú priepustnosť vodnej pary.

Silikónové farby sa môžu nanášať na všetky minerálne a (alebo) plastmi zušľachtené podklady; podmienkou je, aby bol podklad čistý a nosný. Pred aplikáciou silikónovej farby vytvárajúcej povlak sa podklad hydrofobizuje špeciálnou náterovou látkou, ktorá je súčasťou systému, t. j. podklad sa stane vodotesným.

 
Minerálna farba

Surovinami spojiva minerálnej farby, draselného vodného skla, sú kremenný piesok a potaš, ktoré sa v procese tavenia pri takmer 1300 °C premieňajú na draselný silikát, ktorý je rozpustný vo vode. Alkáliovzdorné pigmenty sa pridávajú až približne 12 hodín pred spracovaním. Minerálne alebo silikátové farby a (alebo) dvojzložkové minerálne farby, ako sa tiež nazývajú, vyžadujú pri spracovaní veľkú zručnosť a poznatky týkajúce sa posúdenia podkladu. Proces tuhnutia povlaku je chemický a nazýva sa skremenenie. Keď sa na omietku aplikuje minerálna farba, do ktorej sa pridalo minimálne množstvo organických pomocných látok, proces skremenenia sa poruší, t. j. povlak je po vyschnutí fľakatý, tvoria sa na ňom trhliny a odlupuje sa. Preto sa táto farba používa iba na čistú omietku z bieleho vápna.
 
 
 
Organické silikátové farby
Majú rovnaké základné zloženie ako spomínané silikátové farby. Spotrebiteľovi sa dodávajú, pripravené na použitie, v plastových nádobách. Aby proces skremenenia (chemická reakcia medzi draselným silikátom a pigmentmi) neprebehol v nádobe, pridáva sa do náterovej látky približne 5 % objemu špeciálnych plastov.
 
Farby na báze vápna
Farby na báze vápna sú zmesi haseného vápna riediteľné vodou. Vápno je pigment aj spojivo súčasne a tvrdne chemicky prijímaním kyseliny uhličitej zo vzduchu. Používa sa na minerálne viazané omietky väčšinou na pamiatkovo chránené objekty.
 
Matné farby (polymérové živičné farby)
Spojivá matných farieb tvoria vysokomolekulárne termoplastické syntetické živice, ktoré vznikajú polymerizáciou z nenasýtených monomérov. Pretože viaceré monoméry patria do triedy vinylových zlúčenín, príslušné polymerizáty sa nazývajú aj polyvinylové živice. Tieto náterové látky sú riediteľné len organickými riedidlami (technický benzín). Je to v dôsledku toho, že sa náterovým látkam pri dnešnej úrovni ekologického vedomia nepripisuje veľký význam.

Hĺbkové základné nátery a impregnácie. Niektoré výrobky obsahujú riedidlá alebo sú riediteľné vodou. Hĺbkový základný náter je nízkoviskózna (riedka) náterová látka, ktorá sa používa na vyrovnanie nasiakavých omietok. Podklad sa pri tom aj spevní, čo zlepší priľnavosť ďalšieho disperzného alebo polymerizačného živičného náteru. Hĺbkové základné nátery riediteľné vodou nemajú takú dobrú schopnosť preniknúť do podkladu ako výrobky obsahujúce rozpúšťadlá. Preto ani spevňujúce vlastnosti nie sú vysoké. Vo fasádnej oblasti sa používajú impregnácie na hydrofobizáciu silikátových alebo organických silikátových farieb, t. j. hydrofobizácia sa uskutoční až po skremenení silikátových farieb (skremenenie trvá približne tri týždne). V osobitných prípadoch sa ošetruje aj pohľadový betón alebo škárované neomietané murivo.

Ako sme už v úvode konštatovali, fasádny náter má ochrannú funkciu a okrem toho by mal esteticky pôsobiť. Spomínané nátery vytvárajú sčasti uzavretý, sčasti neuzavretý povlak alebo nevytvárajú nijaký povlak .