Strešné fólie

  • 01.09.2010

Strešné fólie z hľadiska nových noriem EN

Trvanlivosť a životnosť stavebných materiálov sú veľmi dôležitými ukazovateľmi pre dosiahnutie celkovej kvality stavieb a hrajú stále významnejšiu úlohu pri rozhodovaní projektantov a investorov o ich použití. Vo vysokej miere to platí pre materiály v strešnej konštrukcii

 

V krátkosti si môžeme zhrnúť výhody strešných paropriepustných fólií:

> zabraňujú prieniku vody do tepelnej izolácie, ktorá sa za určitých podmienok dostane pod skladanú krytinu (pri vetrom hnanom daždi, prachovom snehu),
>zabezpečujú odvedenie vodnej pary vznikajúcej v interiéri mimo konštrukciu strechy,
>zabraňujú prieniku vetra do vláknitej štruktúry minerálnej vlny, ktorá sa zvyčajne používa ako tepelná izolácia šikmých striech.

 

Správny výber strešnej fólie
 

Na čo sa málo prihliada je voľba správneho typu strešnej fólie. Na mnohých šikmých strechách je vidieť pred položením strešnej krytiny, že investor zvolil lacnejší typ - tzv. nízkodifúznej mikroperforovanej strešnej fólie. Typ strešného plášťa, pre ktorý sa rozhodol, sa v odbornej terminológii nazýva "Studená strecha". Na jednej strane zvolil lacné riešenie..., ktoré sa však na zvýšených nákladoch počas vykurovacieho obdobia nemusí vyplatiť.
Pod nízkodifúznou mikroperforovanou strešnou fóliou musí byť dodržaná prevetrávaná vzduchová medzera. Paropriepustnosť nízkodifúznych fólií sa pohybuje od 20 - 40 g/m2 za 24 hod. Tieto strešné fólie neodvedú celé množstvo vodnej pary do exteriéru, preto je zostávajúca vodná para odvádzaná pomocou prúdiaceho vzduchu pod fóliou a v mieste hrebeňa je dodatočným prerušením fólie odvádzaná do vonkajšieho prostredia.

 

čo spôsobuje prúdenie vetra
 

Prúdením vetra pod strešnou nízkodifúznou fóliou na jednej strane odvádzame prebytočnú vodnú paru mimo strešnú konštrukciu, na druhej strane prúdením vetra znižujeme účinnosť tepelnej izolácie z minerálnych vlákien, ktorá sa používa na izolovanie šikmej strechy. Účinnosť vláknitej tepelnej izolácie sa vplyvom prúdenia vetra znižuje asi o 15 - 20 %.

Existujú dve možnosti riešenia:
1. Zvýšiť o 15 - 20 % hrúbku tepelnej izolácie z interiéru, a tým zmenšiť svetlé rozmery miestností.
2. Zvoliť pri návrhu strešného plášťa vysokodifúznu strešnú fóliu Tyvek a položiť ju priamo na tepelnú izoláciu bez prevetrávanej vzduchovej medzery. Paropriepustnosť strešnej fólie Tyvek je viac ako 1300 g/m2 za 24 hod. Tento typ riešenia strešného plášťa sa nazýva "Teplá strecha".

Ak si nakoniec porovnáme len rozdiel v cene medzi vysokodifúznou strešnou fóliou Tyvek a mikroperforovanou nízkodifúznou strešnou fóliou a vynútenou 40 mm hrúbkou minerálnej izolácie zistíme, že konštrukcia "teplej strechy" so strešnou fóliou Tyvek je v konečnom dôsledku ekonomicky výhodnejším riešením, ako použitie lacnejšej nízkodifúznej strešnej fólie a na to nadväzujúcim zvýšením hrúbky tepelnej izolácie.

 

životnosť strešných fólií
 

Takisto je dôležitým ukazovateľom pri posudzovaní kvality strešných fólií ich životnosť (požadovaná normou STN 73 1901 - "Navrhovanie striech", čl. 3.6 "Trvanlivosť striech"). Tento ukazovateľ však mnohí výrobcovia strešných fólií zabudli spomenúť. Aj keď je podľa čl. 3.6.2 vyššie uvedenej normy kladená na výrobcu povinnosť o životnosti, resp. trvanlivosti, jasne informovať v materiálových listoch - prospektoch. Aby bol pri porovnávaní kvality strešných fólií jednotný "meter", vstúpili na Slovensku do platnosti nové európske normy, podľa ktorých sa neskúšajú len nové výrobky, ale aj po určitej dobe životnosti - po tzv. zrýchlenom starnutí. Výsledné parametre musia byť v národnom jazyku uvedené na každom balení výrobku, samozrejme, spolu s technologickým postupom.

 

"Pas" pre strešné fólie
 

Od konca roka 2005 je v platnosti jednotná európska norma pre vysokodifúzne membrány.
Od 1.9.2006 už bude možné deklarovať hodnoty len podľa STN EN 13859-2 (Pásy a fólie podkladné a ako poistné hydroizolácie do zvislých konštrukcií stien) a od 1.11.2005 podľa normy STN EN 13859-1 (Pásy a fólie podkladné a poistné hydroizolácie pre skladané krytiny).
K akým zmenám dochádza?
Norma bude fungovať ako "pas" pre všetky strešné fólie, takže ak budú výrobky deklarovať hodnoty podľa týchto noriem, budú sa môcť predávať vo všetkých štátoch EU, naopak, ak hodnoty deklarované nebudú, tak nie. Základnou informáciou je, že produkt sa ako taký nebude meniť, k zmene dochádza len pri spôsobe jeho posudzovania.

 

Rozmery, priamosť a plošná hmotnosť
 

V týchto parametroch nedochádza k výrazným zmenám, zmenou je, že norma ustanovuje tolerancie.
Dĺžka - 0 %,
Šírka -0,5 % až 1.5 %,
Priamosť - najväčšia odchýlka priamosti: 30 mm na 10 m dĺžky alebo priamoúmerne pre iné dĺžky (napr. 15 mm na 5 m dĺžky).
Plošná hmotnosť - Musí byť v deklarovanej tolerancii od hodnoty deklarovanej výrobcom.

 

Reakcia na oheň
 

Došlo k stanoveniu tried od A do F, kde väčšina superdifúznych fólii bude patriť do kategórie E. Ak sa objaví pri písmene + ( napr. E+) znamená to, že pri horení materiálu dochádza k odkvapkávaniu horiacich kvapiek.

 

Odolnosť proti prieniku vody
 

Jednou z najdôležitejších parametrov pri strešných fóliách je odolnosť proti prieniku vody. Meraná je pri "novovyrobenom" výrobku, ale aj po procese umelého starnutia - to znamená, aby fólia dostala hodnotenie W1 (najlepšie hodnotenie), musí aj po procese zrýchleného starnutia udržať vodný stĺpec výšky 200 mm po dobu 2 hodín. Ak tieto podmienky fólia nesplní, automaticky prechádza do kategórie W2. Ak prepustí viac ako 100 ml kvapaliny, prechádza do triedy W3. Pokiaľ výrobok vôbec neabsolvuje tento test, je automaticky zaradený do triedy W3.
Nová norma bola prijatá nielen z dôvodov zjednotenia meraní poistných hydroizolácií, ale aj kvôli zvyšujúcim sa nárokom, ktoré sú kladené na výrobcov v oblasti informovania o kvalite svojich výrobkov.
Vďaka novej norme STN EN 13859 bude možné jednoducho porovnávať strešné fólie medzi sebou a hneď budeme mať jasnejšiu predstavu o kvalite daného produktu.

 

čo sa stáva, a nemalo by sa stať, alebo buďte generálom pred bojom

Príliš často sa stáva, že aj dobre navrhnutá strecha sa počas realizácie premení na veľkú kopu problémov, ktoré vznikajú šetrením na nesprávnom mieste, neodborným zhotovovaním a radami od suseda.

Takže poučenie z chýb iných:

  • Pozor na nedostatočne vysušenú nosnú drevenú konštrukciu alebo napadnutú drevokaznou hubou, pretože, žiaľ, existujú rýchlovýrobcovia tejto dôležitej časti strechy, ktorí vám ponúknu drevo na krov za výhodných podmienok, avšak vhodné akurát do kozuba.
  • Sklon strechy pri tvrdej skladanej krytine nemá byť menší ako 17°, pričom mu nesmie chýbať vodotesné podstrešie alebo vhodná poistná hydroizolácia.
  • Nevhodný výber poistnej fólie – ak sa napríklad polyetylénová mikroperforovaná fólia, ktorá má minimálnu hydroizolačnú schopnosť, použije na debnení – môže zapríčiniť tvorbu kondenzátu, ktorý zaťažuje debnenie.
  • Nedostačujúce odvetranie v hrebeni strechy spôsobuje tvorbu kondenzátu, ktorý potom steká do izolácie.
  • Pri nedodržaní predpísaného presahu poistnej hydroizolácie pri napájaní jednotlivých pásov fólie (10 cm) hrozí pri silných zrážkach zatečenie.
  • Nevhodné riešenie ukončenia hydroizolačnej fólie na spodnej strane strešnej roviny, často prečnievajúca a zasahujúca fólia až do odkvapu.
  • Ak pri zhotovovaní šikmej strechy ostane poistná hydroizolačná fólia nezakrytá dlhšie, ako je lehota povolená výrobcom, môže sa poškodiť jej hydroizolačná vrstva, a tak sa stane celá fólia nefunkčná.
  • Ak sa náhodou pri montáži poškodí poistná hydroizolačná fólia, nesmie sa dodatočne opravovať zospodu, ale ešte pred zakrytím krytinou sa musia poruchy opraviť záplatou zhora.
  • Nedostatočne nadimenzovaná tepelná izolácia, na ktorej sa šetrilo, vám k príjemnej pohode v podkrovnom priestore nepomôže. Hlavná vrstva by nemala mať menej než 16 cm a druhá vrstva by nemala byť tenšia ako 4 cm, čo platí v našich klimatických podmienkach. Ako na celej streche, tak aj v tomto prípade je dôležité dokonalé vyhotovenie technických detailov, aby nevznikali tepelné mosty, s neskorším výskytom plesní.
  • Najväčšie a najčastejšie chyby sa robia pri vyhotovení parozábrany. Kvalitné, no niekedy možno drahšie materiály sa často nahrádzajú lacnými, ktoré sú často určené na iný účel. často sa parozábrana nahrádza stavebnou fóliou určenou na balenie. V nej veľmi ľahko vznikajú mikrotrhliny, cez ktoré sa potom do tepelnej izolácie dostáva vodná para. A to je hotová katastrofa – mokrá tepelná izolácia je totiž absolútne nefunkčná, pretože namiesto toho, aby korigovala rozdiel teplôt medzi exteriérom a interiérom, pôsobí ako vodič a prenáša vysokú alebo nízku vonkajšiu teplotu dovnútra.
  • Pri parozábrane sú veľmi dôležité aj dokonalé spoje. Nevhodný typ pásky, ktorá časom stráca lepivosť a odpadáva, spôsobuje, že do tepelnej izolácie sa dostane vodná para. Preto je nevyhnutné používať na všetky napojenia parozábrany len také materiály, ktoré sú na to určené výrobcom.
  • Kameňom úrazu až príliš často bývajú prestupujúce konštrukcie (komín, štítové murivo a podobne), kde sa spoje parozábrany a konštrukcie väčšinou riešia pomocou akrylátového tmelu, a dokonca bez tesniacej pásky. Pozor, detaily treba vyriešiť dokonale!
  • Zabúda sa aj na takzvanú montážnu medzeru medzi pohľadovou vrstvou a parozábranou, ktorá je dôležitá na vedenie elektroinštalácie a na upevnenie pohľadovej vrstvy. Ak sa tam nenachádza, parozábrana sa pri vedení elektroinštalácie zákonite poruší a vodná para môže prenikať do konštrukcie strechy.
  • Medzi hydroizoláciou a parozábranou musí byť tepelná izolácia v každom detaile, pretože inak hrozí vznik tepelného mosta a vodná para tam bude kondenzovať. často sa na to zabúda pri napájaní fólií na rám strešného okna.

 

žahko sa radí, ťažko vyberá

Ako sa zorientovať v tom, čo je vhodné a čo nie pre konkrétnu strechu? Faktom ostáva, že pre dosiahnutie obývateľnosti podstrešných priestorov je najdôležitejšia tepelná ochrana a ochrana proti vlhkosti. A to nie ako samostatné časti strešného plášťa, ale ako systém, ktorý je účinný spoločne. Tepelnoizolačné materiály môžeme rozdeliť na anorganické alebo organické. Môžu mať formu platní, rohoží, plstí alebo sypkého granulátu. Sú to výrobky z extrudovaného a expandovaného polystyrénu, minerálnej vlny, drevotrieskových materiálov alebo platne z penového skla a polyuretánu. U nás sa na zateplenie šikmých striech najviac používajú izolácie z minerálnej vlny a polystyrénu.


Hydroizolačné materiály úzko súvisia s tepelnou izoláciou, ktorú treba chrániť pred vlhkosťou. Na čo by sa malo prihliadať pri voľbe správneho typu strešnej fólie, je stopercentná ochrana tepelnej izolácie, a to buď tým, že do tepelnej izolácie sa pri neodvetranej streche nedostane cez dobrú parozábranu ani kvapka vody, alebo ak tepelnú izoláciu perfektne odvetráme cez vhodne zvolenú paropriepustnú vrstvu a vzduchovú medzeru.

Keďže za jeden deň sa vyprodukuje v domácnosti asi 12 litrov vodnej pary, ktorá sa tlačí cez strešný plášť von, je dôležité, aby sa obmedzilo šírenie tejto vodnej pary vzduchom a vzápätí skvapalneniu na konštrukcii strechy. Aby k tomu nedošlo v tepelnej izolácii, kde sa teplý vzduch nasýtený vodou ľahko ochladí, dáva sa pod tepelnú izoláciu parozábrana (o jej kvalite hovorí hodnota sd, ktorá vyjadruje jej odpor proti prenikaniu vodnej pary: čím je hodnota vyššia, tým je parozábrana kvalitnejšia). Avšak ani tá najkvalitnejšia fólia nebude plniť funkciu parozábrany, pokiaľ sa spoje neutesnia lepiacou páskou. O vzduchotesnosti strešného plášťa rozhoduje aj kvalita a spoľahlivé napojenie na štítové steny, komíny, vetracie potrubia, strešné okná a drevené konštrukcie krovu. Parozábrana však má tvoriť súčasť strechy len vtedy, ak je z hľadiska vlhkostného stavu a režimu strechy nevyhnutná.

Z hľadiska materiálov sa ako parozábrany používajú kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna s nepriepustným polyetylénovým povrchom. Niektoré firmy už ponúkajú spoľahlivé riešenia všetkých detailov vrátane samolepiacich a tesniacich pásov. Paropriepustná vrstva sa umiestňuje predovšetkým nad tepelnoizolačnú vrstvu s otvorenou štruktúrou (hmoty na báze minerálnych vláken), pokiaľ už nie je súčasťou kompletizovaných tepelnoizolačných výrobkov.

Existujú takzvané nízkodifúzne a vysokodifúzne strešné fólie, ktoré slúžia ako paropriepustná vrstva. Na mnohých šikmých strechách pred položením strešnej krytiny vidieť, že staviteľ zvolil lacnejší typ takzvanej nízkodifúznej mikroperforovanej strešnej fólie (paropriepustnosť takejto fólie je od 20 – 40g/m2 za 24 hod.). Takýto typ strešného plášťa sa nazýva studená strecha. Na jednej strane je to v danom momente lacné riešenie, avšak dlhodobo sa nemusí vyplatiť, pretože sa prejaví na zvýšených nákladoch počas vykurovacieho obdobia. Pod nízkodifúznou mikroperforovanou strešnou fóliou musí byť prevetrávaná vzduchová medzera, pretože táto fólia neodvedie všetku vodnú paru do exteriéru. Zostávajúcu vodnú paru treba odvádzať pomocou prúdiaceho vzduchu pod fóliou a v mieste hrebeňa do vonkajšieho prostredia. Prúdením vzduchu sa znižuje účinnosť tepelnej izolácie z minerálnych vlákien asi o 15 – 20 %.

Existujú dve možnosti:

  • zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie o 15 – 20 %;
  • ako súčasť strešného plášťa zvoliť vysokodifúznu strešnú fóliu a položiť ju priamo na tepelnú izoláciu bez prevetrávanej vzduchovej medzery. Tento typ riešenia strešného plášťa sa nazýva teplá strecha (paropriepustnosť je v tomto prípade viac ako 1 300 g/m2 za 24 hod.).

Druhý spôsob umožňuje vytvoriť strešný plášť s menšou hrúbkou, čo je v niektorých prípadoch pri nízkej podchodnej výške podkrovného priestoru výhodnejšie.


Ponúkame vám len niekoľko základných informácií, aby ste mali predstavu, z čoho sa vlastne šikmá strecha skladá.

Nech sa už rozhodnete pre taký alebo onaký strešný plášť, rozhodne si dajte poradiť ozajstnými odborníkmi a nebojte sa pýtať aj na alternatívne riešenia. Nikto od vás nečaká, že budete ovládať túto problematiku. Tak sa pýtajte! Ak sa odhodláte na svojpomocnú výstavbu alebo rekonštrukciu šikmej strechy, určite nie je vhodné kombinovať a skladať vrstvy strešného plášťa na základe najnižšej cenovej ponuky a vlastného úsudku. Konštrukcia zateplenej šikmej strechy je naozaj zložitá a náročná na dokonalé vyhotovenie všetkých detailov, preto odporúčame investorom, aby svoj čas venovali radšej vyhľadaniu skúsených odborníkov s dobrými referenciami. Veď chcete mať v podkroví v čase letných horúčav chládok a v zime príjemné teplo, bez zbytočných tepelných únikov.