Strešné okná

  • 23.10.2008

Strešné okná                             

                                                

Strešné okno patrí medzi najmenej nápadné presvetľovacie prvky šikmej strechy, vďaka čomu minimálne ovplyvňuje celkové architektonické stvárnenie domu. Uplatňuje sa na súčasných novostavbách s modernými tvaroslovnými prvkami, ale aj na rekonštruovaných a revitalizovaných objektoch v historických jadrách miest alebo vo vidieckych sídlach s regionálnymi špecifikami. Množstvo realizovaných príkladov jednoznačne potvrdzuje, že strešné okná vyhovujú rozličným architektonickým štýlom a slohom.

 

Strešné okná sa stávajú výraznejšími prvkami strechy, ak sa vertikálne alebo horizontálne združujú do veľkých zasklených plôch, prípadne pri výraznom farebnom riešení rámov. Zaujímavý strešný prvok môže vzniknúť spojením strešného okna s výstupnou plošinou, čo vytvára dojem malej rozhľadne.

Strešné okná sú najvhodnejším riešením na zabezpečenie dobrého prístupu svetla do podkrovia, ale nie je to jediná možnosť. Vítané sú všetky nápady a premyslené riešenia, vďaka ktorým do obytného podkrovia prenikne optimálne množstvo svetla. To možno najmä pri južnej orientácii regulovať tieniacou technikou, ktorú by malo mať každé okno.

 

 Zvislé okno v štíte

Pri uvažovaní o osvetlení podkrovia asi každému najprv napadne urobiť otvor v streche, ale často sa zabúda na možnosti, aké ponúkajú štítové steny. Zvislé okno v štíte navyše môže architektonicky dotvoriť fasádu domu. V interiéri podkrovia je estetické aj účelné kombinovať šikmé strešné okno so zvislým oknom v štítovej stene, lebo miestnosť je potom osvetlená z viacerých svetových strán.

Na druhej strane všetky okenné otvory treba umiestňovať s mierou, aby sa dal v podkrovnej miestnosti optimálne rozložiť nábytok. Modernými technických prostriedkami, ako sú dvojsklá, trojsklá a kvalitné materiály okenných konštrukcií, možno riešiť výplne okenných otvorov, ktoré zabraňujú nadmernej filtrácii vzduchu a prenosu tepla.
Architektonické a výrazové riešenie okenných otvorov závisí od vnútorného zariadenia i od slohu domu či budovy. Okno v štítovej stene môže byť prispôsobené tvaru štítovej steny a zastrešenia.

 

Prenikanie svetla

Do obytných podkroví často preniká priame svetlo, ktoré je možné nasmerovať do spodných úrovní bytu, najmä v prípade galérie. Ak chceme, aby svetlo doslova vnikalo z jedného priestoru do druhého alebo z jednej úrovne bytu do druhej, použijeme na deliace steny a prvky interiéru transparentné materiály. Zaujímavým riešením je sklená podlaha na galérii, ktorá svetlo prenikajúce do podkrovia cez strešné okná alebo iné druhy okenných otvorov rozptyľuje zhora do spodnej úrovne podkrovia. Matné alebo pieskované sklo je priesvitné, ale nepriehľadné.

Vrstvené sklá sú staticky bezpečnejšie, ale menej priehľadné a používajú sa na zábradlia, prípadne podlahy galérií. V súčasných bytových interiéroch sa často používajú farebné sklá, ktoré sú transparentné, čiže schopné viac či menej prepúšťať svetlo. Moderné sklenené výplne strešných otvorov – dvojsklá s vnútornou fóliou – sú oveľa dômyselnejšie, lebo izolujú priestor od chladu a odrážajú aj časť slnečného žiarenia. Ich cena je síce vyššia, ale poskytujú dlhodobú tepelnú pohodu. Zasklené plochy musia mať vetracie klapky aspoň v hornej časti, aby sa odviedlo prebytočné teplo. Ak sú vetracie klapky aj v dolnej časti, prúdiaci vzduch zabráni kondenzácii na vnútornej strane skla. Prúdiaci teplý vzduch prenikajúci k strešnému oknu zo škáry nad radiátorom je z tohto hľadiska najúčinnejší.
Hra so svetlom je zábavná i objavná a umožňuje prepojiť jednotlivé priestory vždy novým spôsobom. Prenikanie svetla možno zmierniť záclonami a žalúziami, ktoré priestoru dodajú osobitú atmosféru.

 

Umiestnenie strešných okienZ hľadiska presvetlenia a funkčného využitia podkrovného priestoru sa ukazuje, že namiesto jedného veľkého okna je lepšie zvoliť väčší počet menších okien, ktoré sa dajú využiť variabilnejšie. Aj spojením niekoľkých okien sa dá vytvoriť efektná zasklená plochu. Svetla býva niekedy primálo a niekedy veľa, preto je dobré regulovať podľa potreby jeho prístup interiérovými alebo exteriérovými tieniacimi prvkami, ako sú rolety, žalúzie alebo slnolamy.

Najdôležitejšie je obmedziť na minimum skleníkový efekt, ktorý vzniká pri oknách orientovaných na západ alebo juh, kde je priestor dlhodobo vystavený slnečným lúčom. Z tohto dôvodu býva južná orientácia okien v letnom období problémová. Pri orientácii okien na východ získame ranné slnko, pri orientácii na západ večerné slnko.

Atypické riešenia

Strešné okno môže zo šikmej polohy na strešnej rovine prechádzať do zvislej roviny, ktorá lícuje s obvodovou stenou domu. V interiéri tak vznikne akési zalomené strešné okno, cez ktoré preniká do podkrovia dostatok svetla.

ďalším zaujímavým riešením je zasklenie strechy okolo strešného hrebeňa, vďaka čomu sa do podkrovia dostane veľa svetla a preslnia sa aj hlboké izby siahajúce dovnútra dispozície alebo priestory situované v dispozícii bez priameho osvetlenia a vetrania.

 

 

 

Zopár typologických informácií

Pred umiestnením strešných okien v podkroví je užitočné poznať ich technické a estetické vlastnosti. Najmenší skladobný rozmer osvetľovacieho otvoru v šikmej streche so sklonom väčším než 15 musí byť aspoň 750 mm, čo vyplýva z konštrukcie krovu a zo vzájomnej vzdialenosti krokiev.

Túto vzdialenosť nemožno veľmi meniť, a ak treba zväčšiť plochu zasklenia, vhodnejšie je združovať krídla nad sebou, najmä v užších miestnostiach. So zväčšovaním sklonu strechy sa zmenšuje osvetlenie a prenikanie slnka do miestnosti. Zväčšením výšky okna sa môže tento rozdiel vyrovnať.

Dolná hrana šikmého okna má byť vo výške maximálne 1 200 mm a horná hrana minimálne 1 800 mm od podlahy. Tieto parametre výškového osadenia vychádzajú z maximálneho výškového umiestnenia kovania okna, na ktorú človek pohodlne dočiahne, ako aj z výšky očí sediaceho človeka, ktorý pozerá cez okno do exteriéru. Odporúčaná výška osadenia okna je dôležitá aj pri vetraní, keďže vzduch prúdiaci cez okno by mal prúdiť nad hlavami užívateľov bytu. Pri horizontálnom aj vertikálnom združovaní strešných okien do väčších plôch môže vzniknúť nadmerná osvetlenosť podkrovných priestorov, ktorú ešte znásobuje svetlá farebnosť interiéru.

Dôsledkami sú tepelná nepohoda a priveľké prenikanie ostrého jasného svetla najmä v letnom období. Preto musia byť okná vhodne tienené, aby sa do podstrešného priestoru dostalo rozptýlené a tlmené svetlo.

 

Strešné okno a vnútorný priestor

So zväčšovaním šírky miestnosti sa pri rovnakej ploche šikmého okna osvetlená hĺbka zmenšuje. Z typologického a svetlotechnického hľadiska je vhodné miestnosti v podkroviach situovať užším rozmerom k obvodovej stene. Aby sa z podkrovného priestoru zabezpečil širší výhľad do okolia, umiestňujú sa strešné okná vedľa seba, čo rozširuje zorný uhoľ videnia do exteriéru. Využiteľnosť pôdorysu pod strešným oknom je malá. Aby sa dalo s oknom manipulovať, nemôže byť pod ním interiérové zariadenie. Výhodnejšie je teda zväčšovať výšku okna, nie jeho šírku.

Vo veľkopriestorovom, priečne situovanom byte môžu strešné okná v obývacej izbe alebo hale slúžiť ako doplnkové osvetlenie k základnému osvetleniu, ktoré je realizované zvislými obvodovými vikiermi. Cez okno umiestnené na náveternej strane strechy môže do interiéru vnikať viac prachu. Pri excentrickej polohe okna v stene vznikajú neosvetlené tmavé kúty a pocit optického rozdelenia a malého kontaktu s vonkajším prostredím. Viac užších okien v jednej miestnosti vytvára rovnomernejšie osvetlenie.